Po očistení všetkých hrdzavých častí a zoškrabaní asfaltových lepiacich vankúšov, prišlo na rad striekanie základnej farby a o dva dni neskôr aj vrchnej čiernej farby. Vtedy bolo konečne vidieť úsmevy na tvárach, pretože všetko vyzeralo dobre a napredovalo. No pri takýchto prácach radosť netrvá dlho a zase ju vystriedalo sklamanie. Pustili sme sa do priestorov pre rušňovodiča. Pojem dezolátny stav je málo vystihujúci, no bola to naozaj katastrofa. Po odstránení obkladu sme s hrôzou pozorovali, čo všetko dokáže napáchať voda a zub času, kedy sa príroda zachovala necitlivo k takémuto krásnemu historickému motorovému vozidlu. A aby toho nebolo málo, ešte aj ten vtáčik so svojim hniezdom, poprípade aktívne osie hniezdo, tomu ešte viac dopomohlo. Riadiace pulty boli vyhnité ako aj všetky časti z mäkkého dreva našťastie jediné, čo sa zachovalo bola podlaha, ktorá bude slúžiť snáď ešte dlhé roky.
FOTOGALÉRIA
