Začiatky
Prvé snahy o založenie modelárskeho klubu vo Vrútkach boli už v roku 2001. Vtedy sa zišla partia ľudí, ktorá mala záujem mať modelársky klub ako súčasť Výhrevne Vrútky (klub sa od nej oddelil v roku 2009). Rozhodlo sa budovať kolajisko vo vagóne. Vybratý bol historický vozeň Da 6-5030 z roku 1936, ktorý úplne vyhovoval našim požiadavkam. Krátko predtým vozeň získalo do svojich zbierok Múzejno-dokumentačné centrum BA, a tak sa naskytla možnosť dostať vozeň do prenájmu zadarmo, resp. za jeho opravu do prevádzkyschopného stavu. V tom čase sa vozeň nachádzal v popradskom depe. Viac informácii o vozni Da 6-5030 nájdete TU.
A tak sa jednu chladnú sobotu 2.12.2001 vydala zhruba o 10:30 ráno z Vrútok súprava v zložení múzejná „Bobina“ E 499.047 a vrútocká „Tepluška“ – obytný vozeň, smerom na východ. Po chvíli čakania na vjazdovom návestidle sme do Popradu dorazili asi o 12:45. Najskôr bobina obišla súpravu, nasledovalo skupinové foto našej výpravy. Už o chvíľu sme videli jedného z popradských „Favoritov“ radu 736 ako vychádza z depa s „naším“ vagónom… Po pristavení vozňa k našej súprave sme si vozeň krátko prehliadli a vydali sme sa na cestu. Cestou naspäť sme išli rýchlosťou iba 40 km/h a pri každom zastavení sme kontrolovali ložiská. Do Vrútok sme sa vrátili za tmy asi o 16:30 popoludní. Na nasledujúcom videu je zachytený práve tento prevoz.
Útlm
Po dovezení vozňa do Vrútok sa rozbehli práce na jeho rekonštrukcii. Stavba koľajiska neprichádzala v úvahu vzhľadom na stav vozňa – najmä interiéru. A tak sa hlavne brúsili steny a strop vozňa od starých náterov. Po zhruba polroku však práce utíchli a na vozni sa pracovalo veľmi nepravidelne. Spôsobilo to zčasti aj zrušenie Rušňového Depa Vrútky. Potešiteľné bolo aspoň to, že sa ešte pred zrušením RD Vrútky podarilo opraviť miesta skrine vozňa, ktoré boli najviac poškodené koróziou. Ale aj napriek tomu to s vozňom aj klubom nevyzeralo najlepšie. Ich čas mal však ešte len prísť…
Na vozni sa pracovalo síce zriedka, ale pomaly sa stav zlepšoval a to bolo dôležité. V tom čase si člen klubu, stredoškolák, vtedy začínajúci, dnes známy slovenský modelár Ivan Jandík v podstate sám zrekonštruoval služobnú časť vozňa a urobil si tam malú dielňu v ktorej vyrábal modely a vo vozni trávil pomerne dosť času. Pôvodný záchod bol odstránený a nahradený malým umyvadlom. Začalo sa pracovať aj na vonkajšku. Na polovici jedného boku skrine boli poctivo odstránené staré nátery až na kov a tento bol natretý čiernou základnou farbou.
Obnovenie činnosti klubu
Na začiatku roku 2007 bola usporiadaná členská schôdza a odvtedy sa konečne začalo na vozni pracovať pravidelne a systematicky. Bolo to formou nedeľých doobedných (a nezriedka aj poobedných) brigád, ktoré boli neskôr presunuté na piatkové poobedia. Členskú základňu klubu vtedy tvorilo sotva päť ľudí. Interiér vozňa bol už takmer hotový a tak sa začalo od začiatku pracovať na ráme modelového koľajiska. Medzitým sa samozrejme navrhoval plán modelového koľajiska. Najprv sa uvažovalo rozdeliť plochu vymedzenú pre koľajisko (asi 9m) na dve časti (jedna v mierke TT, druhá v HO), ale od toho bolo nakoniec upustené, skrátka 4.5 m bolo na postavenie slušného koľajiska naozaj málo.
A tak sa na jar roku 2007 začalo stavať koľajisko v mierke TT s rozmermi približne 180 x 900 cm a konečný návrh vyzeral asi TAKTO. Práce išli od ruky a na konci marca bol rám koľajiska hotový. Na konci vozňa bol urobený malý posed, použité sedačky pôvodne slúžili v jednom z motorových vozňov radu 810. V júni už boli položené koľaje na základnej dvojkoľajke, a v „ľavom hornom rohu“ bola už urobená časť krajiny. Tak pokračovali práce na koľajisku a aj vozni. Išlo to naozaj dobre. Nie bez problémov, ale slušným tempom. Na jar roku 2008 už bola väčšia časť viditeľnej časti koľajiska hotová.
Ako prvá príležitosť predstaviť koľajisko verejnosti sa javila železničná výstava organizavaná pri príležitosti dňa detí vo Vrútkach v dňoch 31.5. a 1.6. 2008. Termín prvej akcie sa blížil a práce na koľajisku sa blížili do finále. Avšak neboli urobené veci ako osvetlenie a podobne. Pár dní pred akciou sa dokonale vybrúsená skriňa vozňa nastriekala svetlosivou základnou farbou. Akcia dopadla úspešne, pred vozňom sa hromadili niekoľko-metrové rady, reakcie ľudí boli pozitívne. Ďalšou, v poradí druhou akciou, na ktorej sa vozeň predviedol, bol už tradičný zraz historických železničných vozidiel v Bratislave. Avšak na tejto akcii bol už vozeň Da 6-5030 v peknom pôvodnom tmavozelenom nátere. Za necelé dva týždne, ktoré delili tieto dve podujatia sa podarilo urobiť konečný náter. Bolo to skutočne na poslednú chvílu. Noviny, ktoré chránili okná pred zastriekaním farbou sa ztrhávali až počas cesty do Bratislavy.
Po dovezení vozňa späť do Vrútok z výstavy v Bratislave, sa pokračovalo v stavbe koľajiska, práce bolo ešte dosť. Taktiež bolo potrebné na koľajisku urobiť niektoré zmeny, pretože pri prvých akciách sa ukázalo, že niektoré veci boli nedomyslené. Išlo hlavne a prestavbu západného zhlavia hlavnej stanice, a o preložku vjazdovej koľaje lokálky do tejto stanice. Taktiež sa pracovalo na dokončení skrine vozňa. Na spodok vozňa pribudol čierny pás a neskôr aj dobové popisky poďľa normy vtedajších ČSD. Doteraz nedoriešenou vecou však zostali prechodové mechy. V polovici septembra roku 2008 sa modelársky vozeň zúčastnil na jubilejnom desiatom ročníku pretekov parných rušňov Grand Prix vo Zvolene. Počas výstavy boli v služobnej časti vozňa vystavené bezchybné modely známeho slovenského modelára, neskoršieho člena klubu, Ing. Pavla Fulleho.
Rok 2009 – Ba 3-0381 a „Vyväzovanie“
V roku 2009 sme sa opäť predviedli na výstave vo Vrútkach, tentoraz v dňoch 30 a 31.5. Akciu môžeme hodnotiť pozitívne, snáď len to počasie mohlo byť krajšie. Zlomovou akciou pre klub bol v poradí XI. Zraz historických železničných vozidiel v Bratislave, a to hneď z dvoch príčin. Za prvé, do klubu pribudol významný prírastok v podobe vozňa Ba 3-0381. Ale pekne od začiatku. Po dostavaní modelového koľajiska v mierke TT, sa vyskytli úvahy o stavbe ďalšieho koľajiska, v mierke HO. Jednou z možností bolo využiť pre koľajisko našu vernú „Zetku“. Vozeň Z 1-64 011 z roku 1909 nám takmer počas celej histórie klubu slúži ako skladový vozeň. Vozeň by však v takom prípade musel prejsť náročnou rekonštrukciou, ktorá by spočívala v kompletnej výmene výdrevy, čo nebolo v možnostiach klubu. Bolo potrebné nájsť iné riešenie. A práve počas výstavy v Bratislave, sa naskytla možnosť získať vozeň Ba 3-0381. Pôvodne osobný, po vyradení z prevádzky prestavaný na obytný vozeň využíval Prievidzký parostrojný spolok, ako sprievodný pri akciách spolku. Avšak, potom čo Pps získal oveľa vhodnejší doprovodný vozeň typu WLAB, vozeň Ba 3-0381 bol prebytočný a hrozilo jeho zošrotovanie. Vozeň bol v slušnom stave, navyše za prijateľnú cenu, a tak sme sa rozhodli tento vozeň odkúpiť. Viac informácii o vozni Ba 3-0381 nájdete TU.
Druhým dôvodom, prečo bola výstava v Bratislave výnimočná bolo, že po tejto výstave sa vozeň Da 6-5030, teda vozeň s modelovým koľajiskom TT, nevrátil do Vrútok, ale zostal v Bratislave. Dôvod bol prostý: bolo potrebné vykonať generálnu opravu podvozkov tohto vozňa. Práve v areáli Múzejno-dokumentačného centra, so sídlom v depe Bratislava-východ boli na túto opravu vhodné podmienky. Celá rekonštrukcia podvozkov prebehla pod holým nebom, čo však nebolo prekážkou. Najskôr boli pozvozky vyviazané a oddelené od náprav. Podvozky boli rozložené a očistené od nánosov špiny a hrdze. Tak isto boli všetky časti podrobené defektoskopii. Následne boli podvozky poskladsné naspäť a nastriekané. Nakoniec boli podvozky zaviazané naspäť, čo nám urobilo veľkú radosť. Táto náročná rekonštrukcia prebehla počas troch veľkých brigád, počas leta roku 2009. Pri príležitosti výročia 80 rokov trate Nové Mesto nad Váhom – Veselí nad Moravou bol vozeň Da 6-5030 v dňoch 29. a 30. 8. 2009 vystavený na myjavskej železničnej stanici. Počas jesenných mesiacov roku 2009 boli obidva vozne deponované v Bratislave, a nepracovalo sa na nich. Na začiatku októbra roku 2009 vozeň Da 6-5030 zavítal do Rakúska – konkrétne do železničného múzea v Strasshofe. Naše modelové koľajisko vo vozni Da 6-5030 bolo tiež možné vidieť v dňoch 1.12. – 5.12. na bratislavskej hlavnej stanici. Na prelome rokov 2009 a 2010 sa podarilo vozne prepraviť do Vrútok.
Rok 2010 – Rekonštrukcia vozňa Ba 3-0381
Rok 2010 sa niesol v znamení dvoch veľkých projektov. Tým prvým bol rekonštrukcia vozňa Ba 3-0381, ktorá bola prioritou číslo jedna. Ďalším projektom bola stavba modelového koľajiska v mierke TT na zákazku. K rekonštrukcii vozňa Ba 3-0381 sme pristúpili veľmi zodpovedne, interiér sme zmenili na nepoznanie. Vo vozni nezostalo z pôvodného interiéru vôbec nič. Bolo zmenené usporiadanie priečok, čím vznikli dve veľké časti – služobná časť a časť koľajiska. Ďalej sa vo vozni nachádza kúpeľňa, záchod a kotolňa. Predstavky ostali zachované. Niektoré okenné otvory boli zväčšené do veľkosti po vyrobení iné ostali zaslepené. Na okná boli použité dvojsklá, elektroinštalácia bola vedená nanovo po bokoch vozňa. Na izoláciu strechy bola použitá minerálna vata, nový obklad stien vyzerá veľmi dobre. Plávajúca podlaha sa osvedčila, navyše to umocňuje pocit „domova“. Vo vozni je radosť cestovať. Veľkou výhodou je tiež teplovodné kúrenie, pôvodne použitá pec na pevné palivo bola v roku 2012 vymenená za pec na olej. Rekonštrukcia vozňa Ba 3-0381 prebiehala počas celého roku 2010 a bola ukončená až v roku 2011. Na rekonštrukciu vozňa prispeli svojimi dotáciami Mesto Vrútky a Mesto Martin. Ďakujeme!
Vozeň Da 6-5030, v ktorom je modelové koľajisko v mierke TT sa počas roka 2010 zúčastnil na mnohých železničných výstavách. Začalo to aprílovým Prebúdzaním Katky v Košiciach, pokračovalo Medzinárodným dňom detí vo Vrútkach na prelome mája a júna. V dňoch 7.-11.6. bol vozeň vystavený na vrútockej železničnej stanici. V júni sme koľajisko predviedli aj na Celoslovenskom zraze historických železničných vozidiel v Bratislave. Počas víkendov 10.7. – 11.7. a 18.7. – 19.7 bol vozeň vystavený na myjavskej železničnej stanici. Po letnej prestávke nasledovali tradičné preteky parných rušňov vo Zvolene a v októbri sme zavítali do Českej Republiky na Národný deň železnice v Olomouci.
Rok 2011 – Rozšírenie činnosti klubu
Rok 2011 bol pre náš klub prelomovým. V tomto roku sa rozšírila činnosť klubu aj na rekonštrukciu „normálnerozchodných“ historických železničných vozidiel. Do starostlivosti klubu sa dostal motorový vozeň M 131.1546 a parná lokomotíva CS 400/3614, oboje vo vlastníctve MDC. Kvôli ich deponovaniu bolo potrebné rozšíriť areál. V roku 2011 boli tiež položené prvé koľaje na budovanom koľajisku v mierke H0 a zmeny postihli aj koľajisko v mierke TT. V roku 2011 urobili členovia klubu obrovské množstvo práce, samozrejme vo svojom voľnom čase.
Keď sme na začiatku roku dostali ponuku dokončiť rekonštrukciu motorového vozňa M131.1546 a neskôr ho prevádzkovať vo svojej réžii, neváhali sme dlho, a túto ponuku prijali. S rozšírením vozidlového parku však bolo treba rozšítiť aj náš areál. A to bolo hlavnou náplňou práce prvých mesiacov roku 2011. Začali sme čistením výhybkového telesa, jeho demontážou a následnou prerábkou na rovnú koľaj. Potom sme vybudovali oplotenie nového areálu, vrátane brány. Ďalej sme sa rozhodli do areálu nainštalovať historický vodný žeriav. Bolo potrebné ho očistiť, vybrúsiť, natrieť, no hlavne vykopať jamu pre základy a nakoniec ho zodvihnúť a zabetónovať. V ceste za novou expozíciou nám však stálo veľké betónové zarážadlo. Najprv sme ho chceli iba presunúť na koniec koľaje, potom sme sa ale rozhodli ho rozbiť. Úloha to nebola ľahká – zarážadlo sme rozbíjali niekoľko dní (nielen) pomocou pneumatickej zbíjačky. Nakoniec sa to ale podarilo a rozšírenie areálu bolo zavŕšené. Odstavná koľaj, na ktorej deponujeme naše vozidlá sa teda predĺžila asi o 40 metrov.
Na predĺženej koľaji bolo teda aj po pristavení motoráku veľa miesta. A tak sme doviezli parnú lokomotívu CS 400/3614. Táto lokomotíva bola dlhú dobu na pomníku v areáli žilinského depa. Neskôr bola z pomníka zosadená s tým, že bude zrekonštruovaná do vystavovateľkého stavu. Rekonštrukcia ale nebola dokončená a mašinka chátrala v areáli depa. Dňa 3.6.2011 bola prevezená do Vrútok, kde sa pokúsime dokončiť jej rekonštrukciu do vystavovateľného stavu.
Počas prvých mesiacov roku 2011 sa okrem rozširovania areálu pracovalo aj na vozni Ba 3-0381. Bolo potrebné dokončiť rekonštrukciu interiéru a pripraviť vozeň na sezónu. Bola urobená sprcha a veľa drobnejších prác. Nakoniec sa všetko dôležité stihlo, i keď výmena okna na kotolni bola robená na poslednú chvíľu, deň pred odjazdom na výstavu do Bratislavy. Na koľajisku v mierke TT boli taktiež urobené zmeny, z nich najväčšou bolo pridanie skrytého nádražia, ktoré umožnilo prevádzkovať na koľajisku viacero súprav. Viac o stavbe skrytého nádražia nájdete v tomto článku.
V dňoch 4.-5.6.2011 bola vo Vrútkach už tradičná železničná výstava pri príležitosti dňa detí. Prvýkrát sme vystavovali v našom rozšírenom areáli a veľmi sa nám to osvedčilo. O tri týždne neskôr, sme vozne s koľajiskami vystavovali na výstave v Bratislave. Pravda, vo vozni Ba 3-0381 bolo koľajisko iba provizórne, no aj tak zaujímavé.
V letných mesiacoch sme začali s rekonštrukciou motorového vozňa M131.1546. Keďže práce prebiehajú pod holým nebom, dá sa pracovať len cez letné obdobie. Práce začali tým, že boli z interiéru „hurvínka“ demontované lavice, kryty výfukov, solility, izolácia, mechnizmy pre otváranie okien, a veľké množstvo ďalších dielov. Potom bola celá skriňa z interiérovej strany očistená a nastriekaná. Pomocou teplovzdušnej pištole a špachtle sme odstraňovali starú olejovú farbu z drevených deliacich priečok a interiéru WC. Začalo sa aj z obnovou častí z dreva. Boli dôkladne zreparované všetky krátke lavice, tie dlhé ostali v roku 2011 nedotknuté. Tiež boli zreparované rôzne interiérové drevenné lišty. Práce napredovali aj na exteriéri. Niektoré miesta skrine museli byť vyvarené. Skriňa už bola v základnom nátere, no vozeň stál dlhú dobu pod holým nebom tento náter bol na mnohých miestach narušený. Pomocou oklepávacej pištole sa tieto miesta oklepali na kov a celá skriňa bola znovu nastriekaná základným náterom. Oklepaný bol aj rám a diely na ňom pripevnené. V septembri sa začalo s rozvádzaním elektroinštalácie osvetlenia interiéru. Počas zimných mesiacov sa na M131.1546 nepracovalo.
V septembri sa naše vozne už tradične zúčastnili na pretekoch parných rušňov vo Zvolene. Po tejto akcii bolo rozobraté provizórne koľajisko H0 vo vozni Ba 3-0381 a v novembri sa konala prvá brigáda, pri ktorej sa začalo budovať už „skutočné“ modelové koľajisko. Začalo sa stavaním „skrytých nádraží“. Do konca roku 2011 ešte prebehlo na koľajisku niekoľko brigád. Pracovalo sa na trasovaní trate v skrytej časti.
Rok 2012
Rok 2012 sme začali tam, kde sme skončili rok predošlý, a teda vo vozni Ba 3-0381, kde sme pokračovali v stavbe koľajiska v mierke H0. Pracovalo sa na trasovaní koľají v skrytej časti a tiež sme začali so stavbou tunelových portálov, mostov a staničných budov. Tieto objekty boli stavané podľa skutočnosti, čiže pred stavbou boli dôkladne nafotené reálne predlohy.
Z vagónov sme po dlhej zime vyliezli von až v máji. Úlohou číslo jedna pre máj bola príprava na „Hasičskú Nedeľu“, ktorá sa konala 13.5. Najmä na koľajisku v mierke TT bolo treba dokončiť prepojenie „esíčka“ s hornou stanicou lokálky, čo výrazne zjednodušilo prevádzku. Tieto úpravy so sebou priniesli aj zmeny krajiny, môžete ich vidieť na fotografiách v tejto sérii článkov.
S príchodom prvých teplých dní, keď sa konečne dalo pracovať aj vonku sme začali s obnovou náteru na streche vozňa Ba 3-0381. Počas mája a júna sme celú strechu očistili až na kov. Najmä počas júnových úpekov, kedy sa na rozhorúčenej streche nedala udržať ruka to bola naozaj drina. Očistenú strechu sme potom nastriekali základnou farbou. Vrchný náter sme kvôli chýbajúcim farbám odložili na neurčito.
Na prelome mája a júna pri príležitosti MDD sa konala tradičná výstava „Železnica pre deti“ v areáli depa Vrútky. Niekoľkokrát sme sa poriadne zapotili pri prípravách areálu depa – kosení a hrabaní lístia – a tiež pri príprave modelových koľajísk a modelov. Akcia však prebehla bez väčších problémov, čoho dôkazom boli úsmevy na tvárach tých najmenších. Bez problémov prebehol aj tradičný bratislavský zraz historických železničných vozidiel, počas víkendu 23.-24.6.2012.
Hneď nasledujúci víkend nás čakala veľká brigáda. V kroví na konci depa stojaci vrak motorového vozňa M131.1527 sme presunuli do nášho areálu. Rozhodli sme sa totiž urobiť v ňom sklad a najmä krytú dielňu, kde by sa dalo pracovať aj pri nepriazni počasia. No 12 metrov dlhý motorák sa už do nášho areálu nezmestil, a tak sme ho museli dostať mimo koľají. Túto nie práve najjednoduchšiu úlohu sme zvládli bez pomoci žeriavu. Použili sme totiž historickú sadu pre nakoľajovanie, ktorá sa kedysi používala pri menších nehodách. Predstavu o tom, ako to celé prebiehalo si urobíte po prezretí tohto VIDEA.
V júli sme teda prerábali bývalý motorák M131.1527 (na konci prevádzky bol označený ako M131.1100) na dielňu a sklad. Bolo treba zaskliť alebo zabedniť všetky okná, opraviť podlahu, vyrobiť regále a police, a iné drobnejšie práce. Motorák poslúžil aj ako zdroj viacerých náhradných dielov pre M131.1546.
Renovácii nášho „hurvínka“ M131.1546 sme sa teda v roku 2012 začali naplno venovať až v auguste. Práce prebiehali pomaly, ale na viacerých frontoch. Vyviazaný motorový rám s opravenou prevodovkou bol očistený od hrdze a nánosov špiny a nastriekaný. Pokračovali práce na skrini hurvínka. Bol to nekonečný kolotoč tmelenia, brúsenia a striekania, tmelilo sa všetko na 3krát. Nakoniec sa nám podarilo počas posledných teplých jesenných dní nastriekať prvú (nie finálnu) vrstvu vrchnej tmavočervenej. Veľa práce si vyžiadala oprava dverí, pri ktorých bol oddelený plech od dreveného rámu, kvôli zakonzervovaniu. Dvere boli zvonku tmelené rovnako ako skriňa, z interiérovej strany boli obrúsené a nalakované. Zrenovované boli aj malé drevené interiérové rámy okien. Zrenovovať sme stihli aj tri dlhé lavice. Každú latku na lavici sme odmontovali, zoškrabali od starého laku, vybrúsili a nakoniec natreli v troch vrstvách nového laku. Začalo sa tiež s renováciou riadiacich pultov, veľa sa pracovalo aj na záchode. V roku 2012 sa odviedol na hurvínku veľký kus práce, no z pohľadu celkovej rekonštrukcie to bol skôr krôčik.
V septembri nás čakali ďalšie akcie s našimi modelárskymi vozňami a koľajiskami v nich. Najprv 8. septembra vo Zvolene na tradičných pretekoch parných rušňov, a potom o tri týždne na „Národnom dni železnice“ organizovanom ČD, tentokrát konanom v Brne. V Brne sme sa zúčastnili iba s jedným vozňom, s koľajiskom v mierke TT, no aj tak bol problém zaistiť aspoň dvoch ľudí ako obsluhu koľajiska. Nakoniec sa to ale podarilo, a obe akcie dopadli dobre.